Všimli ste si, ako v živote fungujú náhody? Ako sme často na pomyselných križovatkách, na ktorých sa niekedy musíme rýchlo rozhodnúť, kam ísť.  Alebo ako relatívne maličkosti vedia ovplyvniť vo veľkom náš život?

Moje profesionálne smerovanie a doživotnú lásku k francúzštine napríklad ovplyvnil jeden konkrétny moment, ale vtedy som to tak nevnímala. Bola som malé dievča žijúce svoje bezstarostné detstvo v socializme. Na rodinnej oslave bola zapnutá televízia a zrazu v nej pustili pieseň od Mireille Mathieu. Netuším, podľa akého kľúča komunisti vyberali v tom čase francúzskych interpretov, ktorí mohli byť vysielaní v našich médiách. Zostala som užasnutá nad krásou francúzštiny, melodikou a francúzskym R. Opýtala som sa mojej tety, kto to je a čo je to za jazyk. Dodnes si pamätám, ako mi odpovedala: „Danka to je Mireille Mathieu a spieva po francúzsky. Je to nádherný jazyk, ale nikto sa ho nemôže naučiť, pokiaľ to nie je jeho materinský jazyk. Je to nesmierne krásny no zároveň nesmierne ťažký jazyk.“

Zrejme som už ako dieťa mala rada výzvy a povedala si, že ja to dokážem, ja sa ten jazyk raz naučím. A keď som na gymnáziu mala možnosť učiť sa po francúzsky, ani na sekundu som neváhala.

Odvtedy bola francúzština mojou láskou a neskôr i živobytím.